: Режим питания дня. Лучший режим здорового питания. Рацион и режим питания. Диета меню на неделю. Хорошая диета на неделю для похудения. Диета на неделю отзывы. Уход за ребенком до года. Хороший присмотр и уход за детьми. Декрет по уходу за ребенком.
Самое быстрое похудение. Лучшая диета для похудения быстро. Быстрое похудение в домашних условиях. Идеальное женское тело. Самое красивое женское тело фото. Идеальные пропорции женского тела. Фитнес для дома для похудения. Лучшие фитнес уроки для похудения. Фитнес программа для похудения. Натуральная шведская косметика. Где натуральная косметика купить. Натуральная косметика оптом. Лечение артроза суставов. Все болезни суставов лечение. Лечение суставов отзывы.

Jeho Veličenstvo DIAMANT

Naposledy sme si predstavili niekoľko druhov kameňov, ktoré sa využívajú na dozdobenie zlatých či strieborných šperkov. Diamant sme zámerne opísali veľmi stručne, pretože si skutočne zaslúži väčší priestor. Aj preto celý tento aktuálny blogový príspevok venujeme diamantu ako skutočnému kráľovi drahých kameňov. Nech sa páči, zoznámte sa...

 

 

Čo je vlastne diamant?

Diamant je priehľadná kubická kryštalická forma čistého uhlíka. Je známy svojimi výnimočnými fyzikálnymi vlastnosťami, najmä tvrdosťou a vysokou disperziou svetla. Vďaka týmto, ale aj ďalším vlastnostiam je diamant veľmi žiadaný v klenotníctve a v rôznych priemyselných odvetviach. Jeho tvrdosť sa „podpísala“ aj na jeho názve – slovo diamant je odvodené z gréckeho slova ?????? – adamas, v preklade nepremožiteľný.

 

Neopracované, „surové“ diamanty

  

Tajomstvo  tvrdosti diamantu

Ako je možné, že uhlík môže mať raz podobu mimoriadne tvrdého diamantu a inokedy je to mäkká, lámavá tuha v našich ceruzkách? Aby sme vás priveľmi neunavovali odbornými detailmi, tak len v skratke uvedieme, že v prípade diamantu má uhlík atómy usporiadané tak, že každý atóm uhlíka „susedí“ so štyrmi inými atómami uhlíka. Keďže uhlík má práve štyri elektróny schopné vytvárať väzby, ide o tzv. nasýtenú kovalentnú väzbu.

Tuha (grafit) má na rozdiel od diamantu atómy uhlíka usporiadané do hexagonálnej (šesťuholníkovej) mriežky, čo spôsobuje veľký rozdiel vo fyzikálnych vlastnostiach. Všetci vieme, že grafit je veľmi mäkký, tmavosivý nepriehľadný minerál.

 

Všeobecne o vlastnostiach

Diamant je teda najtvrdší známy prírodný materiál. Má najvyššiu tvrdosť 10 v Mohsovej stupnici tvrdosti. V rôznych testoch dosahuje absolútnu tvrdosť v rozmedzí 167 až 231 GPa. Len na porovnanie: železo má tvrdosť 4 podľa Mohsovej stupnice, čomu zodpovedá hodnota približne 0,49 GPa.

Široké priemyselné využitie diamantu je založené práve na jeho výnimočnej tvrdosti. Diamant možno použiť na leštenie a rezanie ľubovoľného materiálu, a to vrátane iných diamantov. Tvrdosť diamantu tiež prispieva k tomu, že je obľúbený ako drahokam. Prečo? Keďže diamant možno poškrabať iba iným diamantom, dlho si zachováva lesklý povrch aj pri dennom nosení, a  preto sa s obľubou často používa nielen na zásnubných a svadobných obrúčkach, ale aj na ostatných šperkoch, ktoré sa nosia každý deň.

Aj keď je však diamant veľmi tvrdý, má len priemernú krehkosť, možno ho teda rozbiť silným nárazom. Krehkosť diamantu, rovnako ako aj iných materiálov, závisí aj od makroskopickej, vonkajšej geometrie. Diamanty niektorých tvarov sa preto ľahšie rozštiepia ako iné.

 

Nič nevydrží všetko

Diamant má výnimočné vlastnosti, ale tak ako iné veci, ani on nevydrží všetko. Z hľadiska prirodzeného rozpadu je diamant pri bežnom atmosférickom tlaku menej stabilný ako grafit, ale za normálnych okolností by jeho rozklad aj tak trval doslova miliardy rokov, takže nás tento „nedostatok“ v porovnaní s grafitom vôbec nemusí znepokojovať :-). Oveľa podstatnejšia je skutočnosť, že pri dostatočnom prístupe kyslíka horia diamanty už pri teplotách nad 800 °C. Dôsledkom takého horenia je to, že vzácny diamant sa zmení na obyčajný uhlík. Treba na to myslieť napríklad pri protipožiarnych opatreniach či výbere odolného sejfu pre vaše šperky. Prípadný intenzívny a dlhšie trvajúci požiar nie je kamarát žiadnych šperkov, ani briliantových.

Známe diamanty: 1. Dresden Green Diamond – 41 ct; 2. Hope (Nádej) – 45,52 ct;
3. Cullinan I. (Hviezda Afriky) – 530,2 ct; 4. Sancy – 55,23 ct; 5. Tiffany – 128,54 ct;
6. Koh-i-noor – 105,6 ct; 7. Cullinan IV. – 63,6 ct; 8. Nassak – 43,38 ct;
9. Shah – 88,7 ct; 10. Florentine – 137,27 ct
 

 

Diamant pre krásu

Od nepamäti sa diamant využíva na dekoratívne účely. Prvé zmienky siahajú dokonca až do staroveku. No až okolo roku 1900 vyvinuli špecialisti metódu charakterizovania diamantov a iných drahokamov. Táto metóda určuje a zohľadňuje najdôležitejšie vlastnosti drahokamov, ktoré majú rozhodujúci vplyv na ich cenu. Štyri vlastnosti známe ako „štyri C“, sa bežne používajú na základný opis diamantov. Ide o karáty (carat), čírosť (clarity),  farbu (color)  výbrus (cut).

Okrem uvedených základných vlastností môžu na cenu diamantu vplývať aj niektoré podružné fyzikálne vlastnosti (napr. obsah fluorescenčných prvkov), história diamantu či miesto jeho nálezu.

 

Karátová hmotnosť

Karát je jednotka hmotnosti pre diamanty. Jeden karát je presne 200 miligramov. Point je zase jedna stotina karátu (2 mg) a zvyčajne sa používa pre diamanty vážiace menej ako jeden karát. So zvyšujúcimi sa karátmi cena diamantu nerastie lineárne, ale exponenciálne. Takže ľudovo povedané: jeden jednokarátový diamant nestojí toľko ako dva polkarátové – stojí viac. Dôvod je celkom prozaický – väčšie diamanty sú veľmi zriedkavé, a preto sú aj oveľa vzácnejšie.

 

Čírosť

Pojmom Čírosť sa označuje stupeň vnútorných chýb diamantu. Tieto chyby môžu predstavovať napr. štrukturálne nepresnosti (malé prasklinky), cudzí materiál alebo iný kryštál diamantu v posudzovanom diamante. Nečistoty v diamante sa nazývajú inklúzie. Počet, veľkosť, farba, umiestnenie a viditeľnosť chýb môžu ovplyvniť relatívnu čírosť diamantu. Číre diamanty sú veľmi vzácne. Iba približne 20 % všetkých vyťažených diamantov sú dostatočne čisté aby sa mohli použiť v šperkoch. Zvyšných 80 % putuje na využitie do rôznych odvetví priemyslu, kde sa využije predovšetkým tvrdosť diamantu.

Najčistejšie diamanty sú označované ako LC (Loupe-clean = „čistý pod lupo“), resp. FL (Flawless = bezchybný), nasledujú triedy VVS, VS, SI, až po „najslabšiu“ triedu I, pričom každá čírostná trieda od VVS má ešte podtriedy označené číslicou za písmenkovým označením triedy (napr. VS1 alebo SI2).

 

Triedy čírosti diamantov

 

Čistý či farebný? Vyberte si!

Chemicky čistý a štrukturálne perfektný diamant je dokonale priesvitný bez akejkoľvek farby alebo odtieňa. Ale v prírode nie je takmer žiadny diamant perfektný. Diamanty sa vyskytujú v rôznych priehľadných farebných odtieňoch: číre – bezfarebné, biele, sivé, modré, žlté, oranžové, červené, zelené, ružové, hnedé, prípadne čierne. Zafarbenie diamantov spôsobujú prímesi alebo poruchy v štruktúre. Väčšina prímesí nahrádza atómy uhlíka v kryštalickej mriežke. Najčastejšou prímesou je dusík, ktorý spôsobuje žlté alebo hnedasté zafarbenie diamantu. V závislosti od zafarbenia sa môže cena diamantu znižovať, ale aj zvyšovať. Žltá farba cenu znižuje, ale ružové alebo modré zafarbenie môže cenu diamantu dramaticky zvýšiť.

Systém hodnotenia zafarbenia diamantov používa škálu od „D“ do „Z“ (D – bezfarebný; Z – jasne žlté zafarbenie). Diamanty so zafarbením D-F sa považujú za „bezfarebné“, G-J sú „takmer bezfarebné“, K-M sú „mierne zafarbené“ a N-Z sú „zafarbené“.

Odtiene diamantov 

 

Keď sa z diamantu tvorí briliant

Brúsenie diamantov možno považovať za umenie. Vytvorenie kvalitného klenotu zo surového neopracovaného tvrdého kameňa je doslova veda. Výbrus diamantu do finálnej podoby briliantu (vybrúseného diamantu) predstavuje spôsob akým je pôvodný diamant vytvarovaný a leštený od počiatočnej formy až po finálny vzhľad. Zobrazuje aj kvalitu spracovania. Výbrus sa často mýli s jeho tvarom. Sú stanovené matematické smernice pre uhly a pomery dĺžok, na ktoré má byť diamant vybrúsený, aby odrážal čo najväčšie množstvo svetla. Najčastejšie používané kruhové brilianty sú presne stanovené, ale pre módne výbrusy to neplatí. Techniky brúsenia diamantov sa vyvíjali celé stáročia, ale najväčší pokrok dosiahol v roku 1919 matematik Marcel Tolkowsky, ktorý sa zaujímal o drahokamy. Vyvinul kruhový briliantový výbrus, a to tak, že vypočítal ideálny tvar pre odrazené a rozptýlené svetlo pri pohľade zhora. Moderný kruhový výbrus má 57 strán, z čoho je 33 strán na vrchnej časti briliantu (koruna) a 24 strán na jeho spodnej časti (pavilón). V strede je tenký neleštený pás. Funkciou koruny je rozptýliť svetlo na rôzne farby. Spodná časť zasa odráža svetlo naspäť cez vrch diamantu.

 

Aj tvar je dôležitý

Už vieme, že diamanty sa v surovom stave neukážu v celej svojej kráse. Musia byť vybrúsené a vyleštené. No veľmi dôležitý je tvar, do akého sa vybrúsia. Len tak nám brilianty ukážu všetky svoje prednosti a výnimočný vzhľad, pre ktoré sú ľudia za ne ochotní zaplatiť niekedy až závratné čiastky. Konečné tvary briliantov sa volia tak, aby maximálne vynikli individuálne vlastnosti konkrétneho kameňa.

Diamanty, ktoré nie sú vybrúsené podľa Tolkowskeho kruhového tvaru (alebo jeho variácií), sú známe ako „módne brúsené“. Populárne štýly brúsenia sú napr. baguette (bageta), marquise(markíza), princess (princezná), heart (srdce), briolette či pear (hruška). Tieto rezy sú veľmi ovplyvňované módou.

Rôzne tvary briliantov



Končíme našu prechádzku svetom diamantov. Veríme, že sme do problematiky vniesli trochu svetla  a po prečítaní tohto príspevku sa pri prípadnej kúpe briliantových šperkov ľahšie a lepšie  zorientujete. Krásne briliantové šperky nájdete na našej stránke: http://www.fortuna-aurum.sk/briliantove-sperky/

 

Dovidenia priatelia pri ďalšom blogovom príspevku!

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť